Vždy som si predstavovala, aké to asi bude, až budem jednou mamičkou. Musím sa nad tým dnes aj trochu pousmiať. Ako ja som bola naivná. Myslela som si, že ten náš maličký bude len spať a pekne papať. Vôbec ma nepadlo, koľko starostí a strachu na mňa čaká. Náš chlapček bol hneď od začiatku veľa uplakaný, nechcel spať sám v postieľke, mal neustále bolenie z mlieka, ktorý odo mňa dostával. Bolo to proste už vtedy moc náročné. Závidela som všetkým mamičkám, ktorým deti spávali skoro celú noc. To som naozaj nikdy nezažila na vlastnej koži. Neskôr už som začala dávať príkrmy a to nám tiež veľmi nešlo. Ale predsa len je to už o veľa lepší.

Malá herňa

Akonáhle začal malý liezť, premýšľala som, ako mu zaistiť jeho bezpečný priestor. Napadla ma detská ohrádka . Hľadala som preto nejakú vhodnú priamo na bazárikoch, ktorá by bola polohovateľná a mala aj vrátka. Ako bude postupne naše bábätko rásť, bude sa aj jeho váha zvyšovať. Tak som chcela nejakú hlavne s vrátkami. Zo začiatku sa mu tú moc nepáčilo, ale neskôr si zvykol a hrávali sme si tu aj spolu. Kúpila som ju totiž celkom veľkú s rozmermi 150×150 cm. Vošli sa tu aj pohodlne všetky hračky a ja som tak bola istá, že si môžem pokojne skočiť dole pre poštu a malému sa nič nestane.

Predstavy verzus skutočnosť
4 (80%)1
T-shock